Nikon Z7 a objektívy Leica M
Mnoho ľudí si určite položí otázku, prečo používať sklá Leica M na Nikone Z7. Odpoveď je jednoduchá, lebo majú vynikajúcu kresbu, nádherné farby a bokeh, ale ich najväčšia výhoda spočíva v tom, že sú omnoho menšie, než iné objektívy a preto nezaberú takmer žiadne miesto a na fotoaparáte sú veľmi nenápadné. Na pripojenie objektívov Leica M, k telu Nikon Z používam adaptér Novoflex NIK Z/LEM.
Objektívy Leica M som až doteraz používal so Sony A7RII s upraveným Thin filtrom. Samozrejme viem, že najlepšie výsledky by som dosiahol pri použití objektívov, s telom Leica M, ale..
Leica je fotoaparát, konštruovaný na street, a napríklad pri Leica M10, ma ako krajinkára vytáčalo, keď som si na statíve zakomponoval záber, a potom som zistil, že ak chcem zaostriť cez LCD displej, musím záber znova rozkomponovať. Leica M10 má totiž tú "vychytávku", že poskytuje zväčšenie záberu len v jednom (stredovom) bode, ktorým sa nedá pohybovať…
Sony síce umožňuje pohyb ostriaceho bodu v celom obrazovom poli, ale spokojný som s ním nebol. Pri použití s dlhšími objektívmi, nad 135mm (nielen Leica, ale aj s niektorými Sony), totiž zvláštnym spôsobom fragmentoval obraz v detailoch.. S farbami to bolo tiež rôzne.
Keď som zistil, že vyšiel nový Nikon Z7, hneď som si jeden kúpil. Nové kombo som vo februári vzal na test na Maltu.
Nikon Z7 + Summicron 50mm f8, ISO 1250, t 1/200 sec.
Pôvodne som chcel testovať najmä môj obľúbený širokouhly Leica M Tri Elmar 16 / 18 / 21, ale nakoniec sa potvrdilo, že 50mm Summicron je na cestovanie univerzálnejší a tak, ako som ho na letisku založil, ostal na fotoaparáte až do konca dovolenky.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 160, t 1/800 sec.
Telo Z7 je síce o niečo málo väčšie, než Sony A7, avšak ergonómia je neporovnateľne lepšia. Masívnejší grip, lepšie rozloženie ovládacích prvkov a kvalitnejší hľadáčik, ktorý umožňuje zväčšenie až 200%. Jediná vec, ktorá ma nemilo prekvapila je, že pri zväčšení záberu sa nemôžete vrátiť do režimu snímania predstlačeím spúšte, ale musíte rovno exponovať, s obrazom zväčšeným v detaile, alebo sa vrátiť do celkovej kompozície pomocou tlačidla lupa. Dúfam, že túto obštrukciu Nikon odstráni už pri ďalšej aktualizácii.
Inak má Z7 samé výhody - napríklad vrchný stavový displej, je pre krajinkárov veľkou pomocou.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 450, t 1/250 sec.
Najviac ma však zaujímala kvalita obrazu a ostrosť. Hneď po prvých záberoch som pochopil, že Nikon Z7 si s Leica objektívmi rozumie omnoho lepšie, než Sony A7RII, (na ktorom mi navyše v Kolari Vision v USA, upravili Thin filter). Obraz je ostrejší najmä v rohoch a rozdiel sa najviac prejaví pri širších objektívoch s ohniskovou vzdialenosťou pod 35mm. Predpokladám, že je to kvôli absencii low pass filtra.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 200, t 1/250 sec.
Ďalší rozdiel, ktorý som si hneď všimol je, že pri automatickom farebnom vyvážení, produkuje Nikon Z7 s objektívom Summicron 50mm farby, ktoré sú veľmi podobné farebnému podaniu fotoaparátov Leica, takže v postprodukcii sú potrebné len minimálne farebné úpravy.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 320, t 1/800 sec.
Na zábere vyššie, kde som odfotil manželku, sa mi veľmi páči farebné podanie. Na ďalšom zábere, ktorý som fotil na clone f2, zas Summicron fenomenálne odpichol loď od popredia. Jediná vec ktorá mi trochu vadila, bolo to, že Nikon robí tradične chladnú farbu oblohy, ktorú bolo treba neskôr v počítači upraviť.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, f2, ISO 100, t 1/8000 sec.
Pri nastavovaní fotoaparátu som objavil nový mód merania expozície - meranie orientované na najvyššie jasy. Toto nastavenie som potom, po celý čas aj používal. V ostrom protisvetle mi Nikon viackrát zaclonil obraz až na takú úroveň, že fotka vyzerala ako čiernobiela. Záber nižšie je v pôvodných farbách, tak, ako bol odfotený.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 640, t 1/8000 sec.
Ďalšie zábery som previedol na čiernobiele.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/3200 sec.
Môj Summicron má viac než 20 rokov, preto nemá ešte najnovšie antireflexné vrstvy, avšak závoje (flare), ktoré vytvára v protisvetle, môžu byť niekedy veľmi zaujímavé.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/5000 sec.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 320, t 1/1000 sec.
Manuálne zaostrovanie je pomerne komfortné. Pri fotení ľudí je najrýchlejší spôsob ostrenia, s použitím Peakingu, ktorý v hľadáčiku zvýrazní hrany, avšak viackrát som sa presvedčil, že nemusí byť veľmi presný. V prípade, že máte na záber len trochu viac času, určite doporučujem zväčšnie záberu v hľadáčiku, ktoré je možné nastaviť v menu na 100, alebo až 200%.
Na obrázku nižšie - stredomorská kvetena na ostrove Comino.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/500 sec.
Počas plavby loďou nám z akéhosi ostrova kývali ľudia. Teda dúfam, že kývali a nevolali o pomoc.
Na ďalšom zábere je zaujímavý farebný útvar, ktorý vyzerá ako zoxidovaná fľaša, bol to však zabudnutý hrdzavý kolík na brehu mora, (zrejme na priväzovanie lodí).
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/1000 sec.
Dôchodcovia v zálive Sv.Pavla popíjajú drinky a pozerajú na nejakú zvláštnu hru, ktorú som celkom nepochopil.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 320, t 1/1250 sec.
Prístavné mólo a nádherné farby mora, ktoré odráža žltú farbu protiľahlých budov.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 800, t 1/5000 sec.
Tradične vyzdobená maltská rybárska loď.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/400 sec.
Ďalší záber na ktorom je zjavná farebná DNA Leica.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 280, t 1/250 sec.
Tento záber som zaostroval cez Peaking, nakoľko som potreboval reagovať rýchlo. Postavy by mohli byť o niečo ostrejšie, avšak potreboval som zachytiť moment. Farby sú fenomenálne, pastelové a pritom kontrastné.
Nikon Z7 + Summicron 50mm, ISO 100, t 1/400 sec.
Na záver predsa len jedna fotka nasnímaná so širokouhlym Leica Tri Elmar 16 / 18 / 21. Záber som však už robil doma, na Dreveníku, v lokalite Unesco, ktorá sa volá Peklo.
Nikon Z7 + Tri Elmar 16mm, f11, ISO 250, t 4 sec.
Záver
Nikon Z7 dosahuje s objektívmi Leica M veľmi podobné výsledky, ako fotoaparáty Leica. Výhodou sú lepšie možnosti zväčšenia záberu a tým aj presnejšie, rýchlejšie a komfortnejšie zaostrenie. Nevýhodou je to, že fotoaparát objektívy nedetekuje a neoptimalizuje ich výkon. Ak by tomu tak bolo, výsledky by boli ešte lepšie.
V každom prípade si však Nikon Z7 rozumie s objektívmi Leica omnoho lepšie, než fotoaparáty Sony A7.. Hlavne širokouhly Tri Elmar je v rohoch neporovnateľne ostrejší. Príjemnym prekvapením sú aj pekné farby á la Leica.
Na pripojenie objektívov som vyskúšal redukcie od viacerých výrobcov, doporučujem však použiť nemeckú redukciu Novoflex, ktorá je veľmi presná a spája fotoaparát s objektívom bez toho, že by vytvárala pri fotení čo i len najmenšie chvenie.
